MSR v rapid šachu mládeže pre rok 2012

Tento rok všetko bolo proti tomu, aby Liptovská šachová škola (LŠŠ) zvíťazila. Prvé bolo organizačné opatrenie Slovenského šachového zväzu, ktoré posunulo hranicu z 13 na 12 rokov. Toto opatrenie vyradilo zo zostavy vicemajsterku Európy Veroniku Gažíkovú. Vyzbrojili družstvá KŠN Bratislava (stihol prestúpiť Majster Slovenska do 10 rokov Samír Sahidi), ale i družstvo TH Junior Banská Bystrica. Vedenie LŠŠ muselo zareagovať na tieto zmeny a určiť víťaznú taktiku. Jasné bolo, že na prvej šachovnici nastúpi Viktor Gažík a pokúsi sa uhrať 100%. Ako jeden z rozhodujúcich ťahov sa ukázalo zaradenie Adama Ďuricu na poslednú, štvrtú šachovnicu. I keď tento rok ho prenasledovali choroby, ale hrá rýchlo a má výbornú taktiku, čo sú prednosti pre tzv. rapid šach (hralo sa tempom 2x20 minút +5 sekúnd/ťah). Na druhej a tretej šachovnici hrali Andrej Brnušák a Emma Miklášová, hráči ktorí tento rok urobili veľký výkonnostný skok. Ich nevýhoda je, že hrajú veľmi pomaly a nevedia zrýchliť. V šachu sa hrá i na čas a ak súper prekročí svoj stanovený limit prehráva, bez rozdielu na postavenie na šachovnici.

Hneď prvé kolo s papierovo slabšou Skalicou potvrdilo naše predpoklady. Ďurica s Gažíkom vyhrali svoje partie, Brnušák mal síce figúrku viac, ale ťahal veľmi pomaly. Emma Miklášová mala zlý čas aj pozíciu. Hrozil stav 2:2 a bolo by po nádejách. Tu sa však ukázala väčšia vyhratosť a skúsenosti našich hráčov, ich súperi v snahe „zhodiť na čas“ našich hráčov, urobili nemožné ťahy a naši dostali bonifikáciu 2 minúty. A to rozhodlo. Andrej uplatnil výhodu, Emma sa ukázala ako bojovníčka a zápas skončil 4:0. Po kole nasledovalo tvrdé upozornenie pre hráčov, aby lepšie hospodárili s časom.

Druhé a tretie kolo naši zvládli bez problémov a ujali sme sa vedenia v turnaji. Štvrté kolo sa ukázalo ako rozhodujúce pre konečné poradie na prvých dvoch miestach. Nastúpili sme proti Banskej Bystrici. Rýchla výhra Ďuricu našich hráčov upokojila, no pozícia Andreja Brnušáka bola veľmi zlá a nakoniec partiu prehral. Stav 1:1, na prvých šachovniciach hral Gažík s čiernymi proti Haringovi a na tretej bojovala Emma. Viktor Gažík stál lepšie a v Emminej partii sme verili v remízu. Opäť sa ukázali skúsenosti našich hráčov a obaja partie dokázali vyhrať.

Nasledoval zápas s nepríjemnou Žilinou, ktorá v 3.kole porazila najvyššie nasadené družstvo z Bratislavy. Tam sa ukázali naše slabiny na 2. a 3. šachovnici a zápas skončil remízou. Znamenalo to, že ak chceme zvíťaziť, ďalšie zápasy musíme vyhrať. Nasledoval nepríjemný Bardejov. Opäť Ďurica rýchlo vyhral, no prehrala Emma a rozhodovalo sa na prvých dvoch šachovniciach. Veľmi pasívne stál Viktor Gažík, verili sme však , že rozhodnú jeho skúsenosti. Osud zápasu mal v rukách Andrej Brnušák. Získal kvalitu, ale veľmi zlý čas nehovoril v jeho prospech. To už aj pani Brnušáková prišla na dohľad synovej partie a očami zastavovala Andrejove hodiny. Poslednú minútu svojho zápasu zvládol na jednotku a partiu vyhral. Problém s časom mal aj Viktor Gažík, jeden ťah stihol 2 sekundy pred vypršaním svojho času, ale partiu v závere s figurou viac vyhral, čím sme vyhrali aj celý zápas 3:1.

Nastupovalo sa do posledného kola. Los nám prisúdil Prešov (určite lepšie, ako keby sme hrali s KŠN Bratislava). Naše družstvo nastupovalo v pohode, s jediným cieľom zvíťaziť a získať zlatú medailu. Pohoda sa vytratila po krátkom čase, keď Emma Miklášová stratila vežu. Verili sme ďalším našim hráčom. Viktor Gažík potvrdil svoju výkonnosť a vyhral, Ďurocov súper hral tak pomaly, že spadol na čas. Andrej Brnušák po prvý krát v turnaji dobre hospodáril s časom a prvý krát mal výrazne lepší čas ako súper. Emme súper podhodil figúrku a ona dala všetky svoje figúrky do útoku. Najskôr vyrovnala materiál a následne dala súperovi mat. Stav 3:0 znamenal, že sme už vyhrali a stali sa Majstrami Slovenska !!! Na druhej šachovnici Andrej Brnušák v lepšej pozícii a s lepším časom ponúkol remízu a išiel oslavovať so svojim družstvom víťazstvo.

Poďakovanie patrí celému realizačnému tímu LŠŠ, p. Gažíkovi za výbornú domácu prípravu svojich detí pred turnajom (šachisti sa na svojich súperov pripravujú), ale i počas turnaja. I toto rozhodlo, prečo LŠŠ získala titul, hoci nebola favoritom číslo jedna.

Krátko k ďalším družstvám.

B-družstvo skončilo na veľmi peknom 7. mieste. Na prvej šachovnici hral veľmi dobre Jakub Gažík a na poslednej Martin Pogádl. Určite viac sa čakalo od Šimona, ale aj Martinky. Hrali síce so staršími hráčmi, ale ak chcú vyhrávať vo svojich kategóriách musia sa podstatne zlepšiť. Veľa času som strávil pri „najmladšom“ družstve našom C- čku. Tu príjemne prekvapila Kristínka Šubjaková. Pri rapid šachu sa v plnej nahote ukážu nedostatky začínajúcich šachistov, slabá taktika (už by sa nemalo stať, že neustúpim dámou, keď ju mám napadnutú) a o základoch stratégie ani nehovoriac - výmena silnej figúrky za slabú, obsadenie výhodných políčok v strede šachovnice koňom, ale aj rozohratie figúr a nutnosť schovať svojho kráľa a urobiť rošádu. Musíme sa teda ešte veľa, veľa učiť, ak chceme aj do budúcnosti víťaziť.

Mrzí ma trošku správanie sa chlapcov. Nebolo mi ľahké počúvať sťažnosti riaditeľa turnaja na našich mladých šachistov (vozenie sa vo výťahu). Ešte viac mrzí, že ich upozorňovali naši rodičia, no pravdepodobne keď to nie je moja mama alebo otec jeho nemusím poslúchať.