4.liga 6.kolo 8.1.2012
ŠK Ružomberok B – LŠŠ jun. B 3:5
Náš súper nenastúpil vo svojej optimálnej zostave a hneď od úvodu sa misky váh začali nakláňať v náš prospech. V rýchlej partii na 5. šachovnici náš hráč Miroslav Medvec získal v otvorení po chybe súpera Radoslava Kostroša figúru. Následný útok už súper nedokázal odvrátiť bez straty materiálu. S prevahou celej veže bol ďalší útok už neodvrátiteľný a po strate ďalšej veže sa súper vzdal. Na ôsmej šachovnici si náš hráč Adam Ďurica vypracoval sľubnú pozíciu proti Nikole Konkoľovej a presadil postup pešiaka k zisku dámy. Vzápätí zvíťazil náš hráč Martin Mráz na 2. šachovnici proti Antonovi Slačkovi prudkým matovým útokom s obeťou 2 ľahkých figúr.
Zrazu bol stav 3:0 v náš prospech. Súper ale bojoval ďalej a to mu prinieslo 2 rýchle body hneď po sebe. Najskôr prehral na 7. šachovnici náš hráč Matej Kohút, keď stratil figúru a dovolil zvíťaziť skúsenému Pavlovi Polkovi. Na 5. šachovnici prehral náš hráč Ivan Mráz s Otom Komorom a zrazu bol stav už len 3:2 v náš prospech. Víťazstvo nášho hráča na 3. šachovnici Svätopluka Hofereka s Tomášom Matušákom bolo veľmi dôležité, lebo znamenalo prakticky víťazstvo, lebo zvyšné partie boli úplne vyrovnané. Vzápätí sa dohodli hráči na 4. šachovnici Viliam Žiaran a Miroslav Klobušiak na remíze, čím sa spečatilo naše víťazstvo v zápase.
Na prvej šachovnici náš hráč Marián Petráš v snahe zvíťaziť, nezvolil správne pokračovanie ale aj s pešiakom menej dokázal udržať remízu s Emilom Konkoľom.
Celkovo sme zvíťazili 5:3.
Komentár: Ing. Svätopluk Hoferek
ŠK Liptovský Hrádok - LŠŠ jun. C 3:5
Na zápas sme nastupovali s jasným cieľom vyhrať zápas a odpútať sa z pásma zostupu. Hráčov som dôrazne upozornil na povinnosť pri ponuke a návrhu remízy konať len po porade s kapitánom.
Začiatok zápasu bol pravdepodobne poznačený taktickým ťahom súpera rozohrať partie nie „klasickými“ otvoreniami. Tým sa vyznačovali partie Hroša, Tomčíka, Kerdíka. Hralo sa bez rošád s veľkou pravdepodobnosťou, že partie neskončia remízou. Prvý vyhral po dva a pol hodine svoju partiu Tomáš Adamčiak. Súper ihneď vyrovnal na 1:1 na poslednej šachovnici, kde Ľubo Loviška prehliadol vidličku a prišiel o dámu. Nasledovalo víťazstvo v partii Bračok-Kerdík, vedieme 2:1. Súper kontruje na 7 šachovnici, kde Rišo Mojš stál zle počas celej partie 2:2. Za tohto stavu na 1. šachovnici súper (s veľmi zlým časom) ponúkol Romanovi Hrošovi remízu. Roman dostal pokyn, buď dobre premyslieť ďalší postup a hrať na výhru, alebo čakať. Veľmi neistý bol výsledok partie Zeman – Tomčík, kde to bolo veľmi divoké (obojstrane slabí králi). Partia Slahučka a Vronka vyzerala remízovo a v partii Weis-Ivan som odmietol výmenu figúr a dámy, čo súper využil na útok na môjho kráľa. Roman sa rozhodol čakať, Mišo Tomčík získal figúru a vymenili sa ťažké figúry. Za tohto stavu môj súper p. Weis ponúkol remízu (nevedel ako pokračovať v útoku a nechcel ísť ani trošku do rizika), ktorú som ihneď prijal. Mišo Tomčík s figúrkou viac partiu s prehľadom vyhral, Roman podpísal remízu – mali sme zaistenú zápasovú remízu. Dohrávala sa partia Šlahučka – Vronka. Peťo získal postupne dvoch pešiakov, partiu chcel vyhrať, čo sa nakoniec aj podarilo po piatich hodinách hry.
Poučenie z tohto zápasu – súperovi hráči neuvážene bez dohody s kapitánom ponúkoli dve remízy, síce za vyrovnaného stavu, ale bez ohľadu na iné šachovnice. Potom už bolo neskoro sa sťažovať, prečo náš hráč čaká a neťahá. Disciplína je na prvom mieste nielen v partiách za družstvo , ale aj pri turnajoch jednotlivcov.
Na zápas sme nastupovali s jasným cieľom vyhrať zápas a odpútať sa z pásma zostupu. Hráčov som dôrazne upozornil na povinnosť pri ponuke a návrhu remízy konať len po porade s kapitánom.
Začiatok zápasu bol pravdepodobne poznačený taktickým ťahom súpera rozohrať partie nie „klasickými“ otvoreniami. Tým sa vyznačovali partie Hroša, Tomčíka, Kerdíka. Hralo sa bez rošád s veľkou pravdepodobnosťou, že partie neskončia remízou. Prvý vyhral po dva a pol hodine svoju partiu Tomáš Adamčiak. Súper ihneď vyrovnal na 1:1 na poslednej šachovnici, kde Ľubo Loviška prehliadol vidličku a prišiel o dámu. Nasledovalo víťazstvo v partii Bračok-Kerdík, vedieme 2:1. Súper kontruje na 7 šachovnici, kde Rišo Mojš stál zle počas celej partie 2:2. Za tohto stavu na 1. šachovnici súper (s veľmi zlým časom) ponúkol Romanovi Hrošovi remízu. Roman dostal pokyn, buď dobre premyslieť ďalší postup a hrať na výhru, alebo čakať. Veľmi neistý bol výsledok partie Zeman – Tomčík, kde to bolo veľmi divoké (obojstrane slabí králi). Partia Slahučka a Vronka vyzerala remízovo a v partii Weis-Ivan som odmietol výmenu figúr a dámy, čo súper využil na útok na môjho kráľa. Roman sa rozhodol čakať, Mišo Tomčík získal figúru a vymenili sa ťažké figúry. Za tohto stavu môj súper p. Weis ponúkol remízu (nevedel ako pokračovať v útoku a nechcel ísť ani trošku do rizika), ktorú som ihneď prijal. Mišo Tomčík s figúrkou viac partiu s prehľadom vyhral, Roman podpísal remízu – mali sme zaistenú zápasovú remízu. Dohrávala sa partia Šlahučka – Vronka. Peťo získal postupne dvoch pešiakov, partiu chcel vyhrať, čo sa nakoniec aj podarilo po piatich hodinách hry.
Poučenie z tohto zápasu – súperovi hráči neuvážene bez dohody s kapitánom ponúkoli dve remízy, síce za vyrovnaného stavu, ale bez ohľadu na iné šachovnice. Potom už bolo neskoro sa sťažovať, prečo náš hráč čaká a neťahá. Disciplína je na prvom mieste nielen v partiách za družstvo , ale aj pri turnajoch jednotlivcov.
Komentár: Juraj Ivan