23.10.2009 - Majstrovstvá sveta juniorov, Argentína - 1.reportáž

Po občerstvení v Mac Donalde sme zvolili variantu - presun z medzinárodného letiska na vnútroštátne argentínske s názvom Jorge Newbery.

Pri východe letiska si nás „odchytili“ taxikári. Naša výprava pozostávajúca zo  6 osôb  plus nie práve najmenšia batožina, vyžadovala rozdelenie do 2 áut. Mala som z toho trošku obavy, ale našťastie sa ukázali ako zbytočné. Po cca 45 min jazde cez Buenos Aires  sme sa dostali na ďalšie letisko. Taxikár bol „friendly“, snažil sa nám v  angličtine  urobiť aj exkurziu po meste.

Odlietali sme s menším oneskorením a v Trelewe sme pristali o 18h, čo bola naša ďalšia a už posledná medzi - zastávka.

 Privítalo nás slniečko , silný vietor a mini letisková hala. Letisko v Trelew , popri tých veľkých, ktoré sa stali na viac ako 1 deň naším „domovom“, pôsobí veľmi subtílne.

Tu nás mali čakať organizátori MS a previezť do hotela v meste Puerto Madryn, konečnej stanice nášho putovania naprieč zemeguľou. Na naše sklamanie nás nikto nečakal, na naše otázky boli odpovede negatívne, nikto nič nevedel, takže v zmysle „človeče, pomôž si sám aj pán Boh Ti pomôže“   sme sa vzchopili  a stavili na friendly taxikárov, ktorí zacítili príležitosť. Po skúsenosti z Buenos Aires sme boli v obraze, koľko môžu pýtať a tak po vzájomnom “handrkovali“ sme sa dohodli a nasadli, zas rozdelení do 2 áut.

Ocitli sme sa v rozľahlej krajine, mierne zvlnenej rovine, široko-ďaleko nič len kamene, zakrpatené kriky, kaktusy  a cesta priama bez zákrut. Značky prikazujúce  rýchlosť „60“, ale náš taxikár s tým evidentne nemá  problém, tak ako aj s červenou na semafore. 

Večer za tmy okolo 19 hod sme vystúpili pred hotelom Rayentray. Už prvý pohľad a vstup dával tušiť, že hotel je  luxusný, hodný  5 hviezdičiek.

Po menšom zmätku na recepcii pri ubytovaní sme konečne , po takmer 1,5 dňovom putovaní naprieč zemeguľou,  mohli telesnú schránku osprchovať a zloziť svoje kosti do ozajstnej postele   a za odmenu, že sme prvú časť našej misie zvládli bez ujmy , sladko zaspať.

 

1.deň - 21.10.

Ráno 21.10. nás privítalo slniečko, krásny výhľad na Atlantik , no a vietor. Keďže bol deň, kedy sa ešte nehrá a čakal nás len otvárací ceremoniál o 18h, využili sme čas na spoznávanie okolia.

Boli sme na izbe, keď zrazu asi o 17h počujeme hluk, čím bol bližšie, menil  sa na rytmike bubny. Z okna izby sme uvideli skupinu asi 50 ľudí s transparentmi, ktorí bubnovali na rôznych typoch bubnov. Vydedukovali sme (za pomoci netu), že sa jedná o prívržencov nejakej strany Únie robotníkov UOCR......  Ale nezistili sme, či  to mala byt demonštrácia alebo prezentácia, či to malo súvis s organizovaním MS alebo to bola len náhoda . Sprevádzala ich aj polícia a pred hotelom tiež asistovali policajti. 

O 18:00 sa začal otvárací ceremoniál, aj keď ešte do sály prenikali rytmické zvuky zvonku, ale to trvalo len krátko.

Ceremoniál ako vždy mal svoj program, okrem príhovorov šachových funkcionárov a miestnych verejne činných ľudí, videli sme tancovať originál argentínske tango –pre mňa to bol zážitok a čo ma asi najviac zasiahlo, je, že vlastenectvo Argentínčanov je silné. Na Slovensku podľa mňa vymiera. Presvedčil ma fakt, keď začala hymna, všetci sme dôstojne stali a Argentínčania spievali nahlas.

Na Slovensku som sa nie raz stretla, že je problém vydržať počas hymny dôstojne stáť, nie to ešte spievať.

Usporiadatelia sa snažili prezentovať časť Argentíny, provinciu CHubut -Patagonia, do ktorej patri aj mesto Puerto Madryn - dejisko MS juniorov 2009. Na pripravených obrazovkách premietali krátke zábery z poľnohospodárstva, priemyslu, turistiky, rôzne podoby krajiny, rozdielna príroda , obrovské ľadovce týčiace sa k oblohe, priezračné jazerá . V tejto časti Argentíny žijú veľryby, tučniaky, rôzne vtáky. Chcem veriť, že sa nám podarí zorganizovať výlet a uvidíme ich naživo.

 

2. deň - 22.10.

Od dnes začína iný režim, každý deň podobný stereotyp: raňajky, príprava, oddych a boj za šachovnicou.

Uvidíme, ako si naši šachisti zvyknú na zmenu režimu príjmu jedla. Ako som už spomenula , je tu posun  5hod (neskôr). Hrá sa o 17:00 h (u nás 22h) a bolo nám povedané, že večere budú po 22h (u nás 3h ráno!)

.... Inak sedíme už 2 dni na hoteli, lebo vonku v stále fúka strašne silný vietor a vo vzduchu sa vznáša piesok z pobrežia. Nechápem ako tu tí domorodci môžu chodiť. My sme sa pokúšali, ale po pár metroch  sme to vzdali, plné oči piesku, ani okuliare nepomáhajú. Ešte že v ten prvý deň bolo dobre a niečo  sme aj videli.
Teraz sme sa dozvedeli, že sa bude hrať mimo hotel, čo je poriadna blbosť, lebo vzdialenosti sú tu veľké, som zvedavá, kde sa budeme presúvať...

Už teraz sa tešíme na reportáž číslo 2.