12.9.2009 - Majstrovstvá Európy mládeže z pohľadu jedného z rodičov (píše R. Gažík).
O 9,00 po raňajkách čakala na deti príprava pred partiou. Pred pol jedenástou mali už voľno, ale v tom čase už pálilo intensívne slnko. Vďaka rodine Sučíkovcov mali možnosť sa trocha pobicyklovať alebo zahrať na detskom ihrisku. Do hracej miestnosti bolo treba doraziť načas (nulová čakacia doba), na autobusy zvážajúce do hracej miestnosti však bolo treba čakať dlho. Našťastie hráči, ktorí nedorazili na partiu na čas z dôvodu oneskorenia autobusu, partiu neprehrávali. Pôsobilo to veľké nedorozumenia rozhodcov počas prvého kola.
Doprovod mohol sledovať hru svojich detí a zverencov prvých 5 minút na začiatku kola. Potom sa mohol dostať dnu len jeden určený člen výpravy, a tak sme sa museli spoliehať na jeho informácie alebo na informácie českej výpravy.
Našim reprezentantom sa darilo rôzne. Jedni začali dobre (Karolína), iní hneď v druhom kole prehrali (Veronika). Dúfali sme, že prehra v druhom kole Veroniku preberie a začne hrať lepšie. V treťom kole získala vyhratú pozíciu, ale nevyužila ponúknutú šancu a partiu len zremizovala. To už aj Veonike bolo jasné, že ak chce medailu, musí skoro všetko vyhrať. Zlom nastal v siedmom kole, keď sa stretla so svetovou jedničkou z Ruska. Partia bola napínavá s obojstrannými veľkými chybami a možnosťou výhry pre každú z hráčok. Skončila sa po 5,5 hodine remízou. Až 70 ťahov bolo urobených bez bitia figúr a presúvania pešiakov. Veronika mala problém u rozhodcov vyreklamovať remízu – súperka s ňou nesúhlasila. Chcela hrať do rána. Aspoň nasledujúce 8-e kolo bolo jednoduché a Veronika vďaka príprave vyhrala rýchlo a bez námahy. Čakalo ju ešte náročné posledné kolo. Veronika sa v ňom stretáva s líderkou turnaja (zatiaľs plným bodovým ziskom) Annou Vaseninou. Bolo jasné, že ak chce Veronika medailu, musí túto partiu vyhrať. Veronika sa s Annou stretla už 2-krát a obe partie prehrala. Vtedy však bola slabšia hráčka. Tentokrát už to bolo iné. V jednom bola lepšia Veronika, v inom Vasenina. Úlohou trénera (Veronikiným trénerom na ME bol Peter Paleček) bolo určiť scenár partie, ktorý viac bude vyhovovať Veronike. Aj sa tak stalo. Po otvorení Veronika získala vyhratú pozíciu, ale Anna je veľmi dobrý stratég a Veronike sa nepodarilo partiu doviesť do šťastného konca a skončila sa remízou. Veronike sa sen v podobe víťazstva tentoraz nesplnil. Sľúbila dva mesiace intensívne trénovať a v Turecku poriadne zabojovať. Organizátori odmenili pohármi prvých päť hráčok, ale Veroniku to až tak veľmi nepotešilo, chcela vyhrať a počas pesničky „We are the champions“ mávať tým najväčším pohárom (alebo aspoň tretím). Možno sa potom príde pozrieť na vyhodnotenie aj oficiálna časť výpravy (4.miesto asi nestačilo).
Za čitateľov a za LŠŠ: Veronike ešte raz gratulujeme, prajeme jej veľa silnej vôle do trénovania pred majstrovstvami sveta a už teraz sa tešíme na napínavé sledovanie priebehu dlhého turnaja v Turecku. Totižto, keď sa raz Veronika rozhodne, svoje dosiahne a aj to „mávanie“ bude.