Spýtali sme sa hlavného trénera sústredenia GM Gennadija Timoščenka
Gennadij Timoščenko je slovenský šachista ruského pôvodu. Narodil sa 27. apríla 1949 v ruskom meste Čeljabinsk na južnom Urale. Od roku 1980 je medzinárodný veľmajster. Najvyššie ELO dosiahol v roku 1993 - 2540 bodov. V aktuálnej listine (október 2007) má 2487 bodov. Gennadij Timoščenko bol študentom na svetoznámej Botvinikovej šachovej škole. V rokoch 1982-86 bol trénerom a sekundantom geniálneho Garriho Kasparova. Na Slovensku žije od roku 1993.
Pán Timočšenko, porozprávajte nám o svojich šachových začiatkoch. Kedy ste sa po prvýkrát stretli so šachom ? Vyrastali ste v rodine, kde bol šach tradíciou ?
Otec mi ukázal ako ťahať figurkami, keď som mal 7 rokov. Tiež ma naučil pravidlá šachu. V desiatich rokoch som sa prihlásil do Pionierskeho domu do šachového krúžku.
Vieme, že ste boli študentom legendárnej Botvinikovej šachovej školy. Povedzte nám, čím sa táto škola odlišuje od ostatných šachových škôl a ako vyzerá typický deň (týždeň) študenta tejto školy. Môže sa študentom Botvinikovej školy stať každý záujemca, alebo je potrebné najskôr dosiahnuť isté šachové úspechy ?
Do Botvinikovej šachovej školy sa mohli dostať len najlepší mladí šachisti zo ZSSR. Botvinik dával domáce úlohy, kde mladí šachisti dostali za úlohu okomentovať 2-3 svoje prehraté partie, 2-3 vyhraté partie a potom ich spolu v skupine rozobrali.
Podľa Vás, dobrým šachistom sa človek rodí alebo sa ním stáva tréningom ?
Pri šachu je dôležité oboje. Veľmajster musí mať i talent a musí dokázať na sebe tvrdo pracovať.
Vieme o Vás, že ste pôsobili ako tréner a sekundant snáď najlepšieho šachistu v histórii, legendárneho Garriho Kasparova. Pomáhali ste mu v príprave na pamätný zápas o majstra sveta v súboji s Anatolijom Karpovom.
Prvý kontakt s Garrim Kasparovom som mal v roku 1978, kedy sme sa stretli v najvyššej lige ZSSR. Hral som s bielymi s Kasparovom a partiu som vyhral. Kasparov však uhral v turnaji viac bodov. O dva roky som dostal ponuku od Kasparova pracovať v jeho tíme. V tom čase to bolo ťažké rozhodnutie, pretože politika ZSSR podporovala „všetkými možnými prostriedkami“ Karpova. Tím troch ľudí, spolu so mnou Evgenij Vladimirov a Josif Dorfman, sme pracovali, kde proti nám stál celý štáb.
Vo Vašej rodnej krajine je šach tradíciou. Skúste porovnať systém výučby šachu v Rusku a na Slovensku. Čím to je, že najlepší svetoví šachisti sa rodia práve v Rusku ?
Slovensko trpí nemocou, kde tréneri s ELOm 1700 si myslia, že môžu trénovať veľmajstrov. Držia sa svojich zverencov a získané zlé návyky je trikrát ťažšie prerobiť.
Zásadný rozdiel je medzi mladými šachistami z Ruska a zo Slovenska. Kým mladí šachisti z Ruska idú na ME alebo MS získať titul, tak mladí šachisti zo Slovenska idú predovšetkým na výlet. Slovenskí mladí šachisti sa musia naučiť viac bojovať.
Šach je šport. Ako je však dôležitá fyzická aktivita pre dobrý šachový výkon ?
Niekedy bol šach omnoho náročnejší. Partia s dohrávkami trvala aj niekoľko dní, pričom doobeda sa hrala dohrávka a poobede kolo. Šachista musí vydržať za šachovnicou 4-5 hodín. Majster sveta Kasparov bol napr. veľmi dobrý plavec, rád behával, aby sa udržal vo fyzickej kondícii. Ešte dôležitejšia je psychická vyrovnanosť. Aj to najmenšie psychické zaváhanie dokážu súperi využiť. Šachista musí byť pokojná a vyrovnaná osobnosť.
Odbočme trošku od šachu. Môžete nám povedať, ako ste sa dostali na Slovensko?
Po otvorení hraníc v roku 1989 a 90 som začal rozmýšľať, kde sa presťahujem so svojou rodinnou. Mal som vybraté Francúzsko, dohodnutý klub, na mieste už aj kufre. Ale sponzor odriekol a tak som musel hľadať ďalej. V Československu som mal priateľov Petráňa, Báňasa. Ponúkli mi klub v Nitre a vybaviť potrebné dokumenty. A tak som v roku 1993 prišiel do Nitry a neskôr aj celá moja rodina.
Čo by ste na záver odkázali deťom a mládeži z Liptovskej šachovej školy ?
Naučiť sa aspoň polovicu z toho, čo je v príručke.
Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na ďalšie (dúfame, že skoré) stretnutie.
LŠŠ