30.12.2008 - Predsilvestrovský turnaj rodinných dvojíc
Hlášky, čo sme započuli počas hry:
- rošáda sa nerobí dámou a vežou, to by si už mohla vedieť ! (nemenovaná dvojica)
- ako to že máte dvoch bielopoľných strelcov ?? (Tomčíkovci proti dvojici súperiek)
- len si pekne pomaly porozmýšľaj ocino. A niečo potiahni. Dobre som potiahol Monika ? Dobre ocino,dobre, ale prídeme vežu. (Motyčákovci)
- Ty si mi to celé kazil ! Prečo si mi stále vracal môj ťah späť ?? (Loviškovci)
- Ocino, Ty rob len neškodné ťahy. Oco potiahol. Čo si to potiahol, veď som Ti kázal neškodné !! (už neviem, od ktorého stola to išlo).
- A rozprávaj pri hre slušne !
Po poslednom kole, tesne pred vyhlásením výsledkov účastníci turnaja zažili prekvapenie. Každý obdržal papier s textom. S textom piesne LŠŠ ! A keď sa spustila nahrávka, chytľavá melódia nenechala nikoho bez odozvy a aj tí najzarytenejší "nespeváci" si pesničku minimálne pohmkávali.
7 kôl ubehlo a do miestnosti sa v náručí Mariky Hrabušovej doniesli jej voňavé výtvory - perníkové medaile (ďakujeme, Marika !). A stupeň víťazov sa zaplnil tými najlepšími súťažnými dvojicami. Juraj Ivan každého víťaza "dekoroval" medailou. A keďže turnaj dvojíc bol nielen turnajom, ale i príležitosťou na konci roka spomenúť si na všetky okamihy roka 2008 - tie najlepšie, lepšie, normálne, úsmevné i horšie. Priblížila ich nielen samotná prezentácia, ale i slová Juraja v záverečnej časti podujatia. Juraj za účasti všetkých rodičov i detí vyzdvihol osobný úspech každého člena LŠŠ, či už je majster republiky alebo prvýkrát zdolal svoju osobnú métu, zabojoval v lige, alebo bol skokanom v ELO rebríčku. Každý jeden má svoj vlastný úspech a zožal zaň zaslúžený potlesk. Samozrejme s perníkovou medailou na krku, ako ináč ozdobenou na mieru - menom hráča. Už po druhý rok deti v závere roka obdržali kalendár Liptovskej šachovej školy s vyznačenými termínami i miestom súťaží na rok 2009 a samozrejme s obrázkami z roka 2008. To aby nezabudli, kam všade v roku 2009 pocestujú a kedy (neverili by ste, aký je už teraz plný).
Rodičia využili možnosť takmer kompletnej rodičovskej zostavy a za takejto vysokej účasti sa poďakovali Jurajovi Ivanovi za vedenie šachovej školy, za čas strávený s našimi deťmi a pre ne. A keďže za všetkým, čo muž robí stojí obvykle žena (u nás to tak je !, u Vás nie ?), naše veľké poďakovanie patrí Jurajovej manželke Táni Ivanovej, ktorá trpezlivo znáša Jurajove hobby, toleruje mu turnaje, tréningy, sedenie za počítačom, odpisovanie na maily, toleruje vrtochy rodičov (áno, aj takí sme) a my všetci veríme, že Jurajovu NERESŤ menom Liptovská šachová škola bude znášať i naďalej. Za to jej všetci ďakujeme a prajeme veľkú dávku trpezlivosti s nami i s našimi deťmi.
Keďže nám druhý hlavný aktér druhej polovice podujatia, Peter Paleček, hlavný tréner Liptovskej šachovej školy, a zároveň človek, ktorému spoločne s Jurajom vďačíme za výsledky našich detí odišiel na vlak, na naše srdečné poďakovanie si budeme musieť nájsť inú vhodnú chvíľu. Teda aspoň takto nadiaľku: Peter, ĎAKUJEME za všetko ! Zožali ste veľký potlesk i vo Vašej neprítomnosti a už sa tešíme na druhú šancu.
A aby sme aj Vám, čo ste sa nášho predsilvestrovského turnaja nemohli zúčastniť, priblížili okamihy pohody, šťastia, dobrej nálady ale i bojovnosti za šachovnicou, pripájame sadu fotografií.
A všetkým Vám želáme, aby takto šachom a pohodou žili aj Vaše kluby, šachové školy a regióny. Lebo u nás je to fajn.
A vidíte, skoro by sme pozabudli na výsledky
. Asi preto, že tentoraz neboli vôbec dôležité...
A vidíte, skoro by sme pozabudli na výsledky
. Asi preto, že tentoraz neboli vôbec dôležité...