Minulý týždeň prebehlo sústredenie LŠŠ
V sobotu 8.3 sa skončilo sústredenie detí Liptovskej šachovej školy s TOP slovenskými trénermi – pánom Timoščenkom a pánom Palečkom. Na priebeh sústredenia, ale i na všeličo iné, sme sa pýtali pána Petra Palečka.
Pán Paleček, sústredenie LŠŠ trvá od stredy do soboty. Ako sa Vám darí udržať koncentráciu detí tak dlhú dobu ?
Hrou. Viac nemôžem prezradiť.
Deti z LŠŠ trénujete aj počas bežných tréningov a poznáte ich už dlho, niektorých dokonca roky. Dokážu Vás ešte deti na takýchto sústredeniach prekvapiť ? Mám na mysli tie príjemné, pozitívne prekvapenia...
Každý nový deň prináša takéto prekvapenia, a dobrý pocit keď mladší zo seba vyhŕknu správnu odpoveď skôr, ako starí kozáci.
Keďže ide zväčša o chlapcov (pripomeniem, že zväčša temperamentných), zrejme sa nevyhnete ani tým menej príjemným prekvapeniam...
Hlavne starší niekedy dokážu vymyslieť a zorganizovať nemožné a to i za minimálny možný čas ako je päťminútová prestávka. Ovocná vojna medzi izbami, skúška hasiaceho prístroja na hotelovej chodbe, skúška hydrantu s následným vytopením hotela.
Sústredenia sú organizované približne s časovým odstupom jedného mesiaca. Dokážete na deťoch vidieť, kto počas tohto obdobia na sebe pracoval a kto sa len tak „viezol“ s ostatnými ?
Vždy sa kontroluje, čo si kto zapamätal za predchádzajúce obdobie a to je veľmi spoľahlivý zdroj, čo kto robil a ako pracoval.
Vráťme sa ešte k nedávnym MSR mládeže v Martine. Aj tento rok sa potvrdilo, že Vaši zverenci dokázali obstáť v silnej konkurencii veľmi dobre, čo svedčí o Vašich mimoriadnych trénerských kvalitách (deti sú rovnako šikovné aj v iných regiónoch Slovenska a v iných kluboch, tie „Vaše“ však dosahujú lepšie výsledky). Aké sú Vaše trénerské ambície do budúcna ?
Základný cieľ je vidieť v očiach detí radosť z hry a spoločná radosť z dosiahnutých úspechov. K tomu je ale potrebná poctivá každodenná práca všetkých zúčastnených.
Trasu Žilina – Liptovský Mikuláš absolvujete niekoľkokrát do týždňa. Zdalo by sa, že už musíte poznať každú návesť, každý kilometer tejto trasy. Ako Vám ubieha cesta a čím si ju zvyknete krátiť ?
Cesta do Mikuláša je ideálny čas na samoštúdium, ako i zopakovanie materiálu pripraveného na ten-ktorý tréning. Cesta späť na roztriedenie poznatkov a zážitkov z celého dňa.
Je o Vás všeobecne známe, že výborne rozumiete detskej psychike. Dá sa povedať, že deti, ktoré trénujete hrať šach, majú niektoré povahové črty rovnaké alebo podobné ?
Každý je síce iný, platí to aj o súrodencoch, ale niektoré črty sú rovnaké, i keď rôzne používané.
Keď sledujete hru niektorých „svojich“ detí online, poznáte ich tak dobre, že dokážete odhadnúť, čo práve potiahnu ?
Výraz tváre, pohyby tela, mimika prezrádzajú, ako sa pozícia komu páči či nepáči. Čo práve potiahnu vedieť nemôžem a niekedy radšej ani nechcem. Odhadnúť môžem, ale často je to ako by ste hádzali desiatimi kockami a tipovali výsledok.
Šach je hlavne o psychike a výsledok závisí od momentálnej pohody hráča. Výsledok turnaja je veľmi ovplyvnený posledným kolom. Právu tu veľakrát detská psychika zlyhá a hráč prehrá aj takú partiu, ktorú by za iných okolností hravo vyhral. Existujú nejaké „techniky“ na odbúranie stresu ?
Techník je veľa, ale postupovať treba individuálne. Často ale stačí úsmev a podanie ruky.
Výnimočné talenty sú zväčša komplikované osobnosti už od útleho detstva. Za svojej kariéry ste sa isto stretli aj s takýmito deťmi. Spomeniete si na nejakú kurióznu situáciu ?
Tých by už dnes bolo na celú knihu. Chlapec, ktorý dokáže všetko, čo nemá k sebe pripútané reťazou, stratiť, zabudnúť a to nielen veci, ale aj samého seba na desiatich metroch štvorcových. Človek rešpektuje zákazy, ale sú situácie, keď ich z neznámych dôvodov poruší. Tabuľky zakazujúce vstup na trávnik s okrasnými rastlinami a banánovníkmi hovoria síce jasnou rečou, ale je krátko po polnoci a cesta cez trávnik je trikrát dlhšia ako po chodníku. Šiesty zmysel napriek tomu vytrvalo trvá na svojom: choď cez trávnik, choď cez trávnik, choď cez trávnik! Po pár metroch medzi kríkmi leží kus niečoho bieleho. Spod banánového listu vyťahujem kartičku nášho mladého muža s fotkou a menom, ktorá oprávňuje na vstup do hotela, na jedlo, ale bez ktorej sa v žiadnom prípade nedostaneme do hracej miestnosti.